Kovanie sa týka spôsobu tvarovania a spracovania, pri ktorom sa na kovové polotovary (okrem dosiek) pôsobí vonkajšou silou, aby sa vytvorila plastická deformácia, zmenila sa veľkosť a tvar a zlepšil sa výkon, ktorý sa používa na výrobu mechanických častí, obrobkov, nástrojov alebo polotovarov.
Keď teplota presiahne 300-400 stupeň (modrá krehká zóna ocele) a dosiahne 700-800 stupeň, deformačný odpor sa výrazne zníži a deformačná energia sa výrazne zlepší.
Kovanie v rôznych teplotných oblastiach, podľa rôznych požiadaviek na kvalitu kovania a proces kovania, možno rozdeliť do troch oblastí teploty tvarovania: kovanie za studena, kovanie za tepla a kovanie za tepla. Pôvodne neexistovala striktná hranica pre rozdelenie tejto teplotnej oblasti. Všeobecne povedané, kovanie v teplotnej oblasti s rekryštalizáciou sa nazýva kovanie za tepla a kovanie bez ohrevu pri izbovej teplote sa nazýva kovanie za studena.
Pri kovaní pri nízkych teplotách je zmena veľkosti výkovkov veľmi malá. Kovanie pod 700 stupňov, tvorba oxidových usadenín je menšia a na povrchu nedochádza k oduhličeniu. Preto, pokiaľ môže byť deformácia v rozsahu tvarovacej energie, je ľahké kovanie za studena získať dobrú rozmerovú presnosť a povrchovú úpravu. Pokiaľ je teplota a chladenie mazania dobre kontrolované, kovanie za tepla pod 700 stupňov môže tiež dosiahnuť dobrú presnosť.
Pri kovaní za tepla môžu byť kované veľké výkovky zložitých tvarov, pretože deformačná energia a deformačný odpor sú veľmi malé. Na získanie výkovkov s vysokou rozmerovou presnosťou je možné použiť kovanie za tepla v rozsahu teplôt 900-1000 stupňov . Okrem toho by sa mala venovať pozornosť zlepšeniu pracovného prostredia pri kovaní za tepla. Životnosť kovacej zápustky (kovanie za tepla 2000-5000, kovanie za tepla 10000-20000, kovanie za studena 20000-50000) je kratšia ako životnosť kovania v iných rozsahoch teplôt, ale má veľký stupeň voľnosti a nízke náklady.
Pri kovaní za studena sa polotovar zdeformuje a pracovne spevní, takže kovacia zápustka znesie vysoké zaťaženie. Preto je potrebné použiť vysokopevnostnú kovaciu zápustku a prijať metódu úpravy tvrdého mazacieho filmu, aby sa zabránilo opotrebovaniu a priľnavosti. Okrem toho, aby sa predišlo prasklinám na polotovare, v prípade potreby sa vykoná medzižíhanie, aby sa zabezpečila požadovaná deformačná kapacita. Aby sa zachovalo dobré mazanie, blank môže byť fosfátovaný. Pri kontinuálnom spracovaní tyčami a valcovanými drôtmi nie je možné sekciu v súčasnosti premazávať a skúma sa možnosť použitia metódy mazania fosfátovaním.
Podľa spôsobu pohybu polotovaru možno kovanie rozdeliť na voľné kovanie, ubíjanie, vytláčanie, kovanie v zápustke, kovanie v uzavretej zápustke a uzavreté ubíjanie. Pretože pri kovaní v uzavretej zápustke a uzavretom ubíjaní nedochádza k žiadnemu vzplanutiu, miera využitia materiálov je vysoká. Obrábanie zložitých výkovkov je možné dokončiť jedným alebo viacerými procesmi. Tým, že nedochádza k žiadnemu záblesku, sa zmenšuje oblasť napätia výkovkov a znižuje sa aj potrebné zaťaženie. Treba však poznamenať, že blank by nemal byť úplne obmedzený. Preto by sa mal prísne kontrolovať objem polotovaru, mala by sa kontrolovať relatívna poloha kovania a výkovky by sa mali merať, aby sa znížilo opotrebenie kovania.







